POZVÁNKA: Počas mitrovania bude v mlyne výstava aj seminár
V sobotu 22. októbra 2016 vás v rámci podujatia Slovenské mitrovanie pozývame o 09:30 hod. do mlyna na otvorenie výstavy Jelšavské zvonce, ktorej súčasťou bude aj premietanie filmu Tradičné zvonkárstvo na Gemeri. Okrem toho tu bude prebiehať aj seminár.
Seminár Špecifiká terénneho výskumu folklóru organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote za účasti lektorky doc. PhDr. Hany Hlôškovej, CSc., z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Seminár sa uskutoční po otvorení výstavy 22. októbra 2016 po 09:30 hod. v Mlyne vo Veľkých Teriakovciach.
Účasť na seminári je limitovaná, preto sa v prípade záujmu prihláste najneskôr do 20.10.2016 do 16:00 hod. na t. č. 0904 875 369 alebo e-mailom na folklorgmos@rsnet.sk. Podujatie sa realizuje v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pred seminárom sa o 09:30 hod. v spolupráci s Mestským múzeom Jelšava uskutoční otvorenie výstavy Jelšavské zvonce, ktorú bude sprevádzať riaditeľka múzea Mgr. Tatiana Strelková. Súčasťou výstavy bude aj premietanie filmu o zvonkárovi Jaroslavovi Bastyurovi Tradičné zvonkárstvo na Gemeri.
Výstava sa realizuje v rámci podujatia Slovenské mitrovanie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a bude sprístupnená do 14:00 hod.
Zvonkárstvo
Zvonce a rolničky obohacovali cinkavým zvukom svet pasúcich sa stád oviec, kráv a jaloviny, ale i svíň, zimné postroje koní a žriebät. Na Slovensku sa vyrábali zvonce rôznej veľkosti a z rozličných materiálov, čo malo vplyv na ich hlas. Najrozšírenejšie boli liate a plechové zvonce. V Jelšavských dielňach vyrábali zvonce nielen pre potreby na Slovensku a v Uhorsku, ale vyvážali ich napríklad aj do Egypta, na Blízky východ alebo do Francúzska, kde nimi boli vybavené drožky v Paríži. V Jelšave aj v iných dielňach vyrábali tieto typy zvoncov: slovenský (dudňák), grécky a banátsky, uhorský, čakvársky, hranatý zvonec ošípaných, tirolský, liptovský, zvonce tiav, valaský a napokon parížsky.
Na Slovensku bolo zvonkárstvo domáckou výrobou a doplnkovým zamestnaním. Uplatnilo sa najmä v období intenzívneho chovu oviec a dobytka. Najdlhšie pretrvalo v horských a podhorských oblastiach s rozvinutým salašníctvom. Do polovice 20. storočia bolo rozšírené na Orave, Pohroní, v Turci, Liptove i na Gemeri.
Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia zaoberali zvonkári z Jelšavy (od roku 1584 zlúčení v jednom cechu s kováčmi). Začiatkom 20. storočia tu pracovalo ešte 35 - 40 rodín. Na rozdiel od domáckej výroby zvoncov, kde celý výrobný postup ovládal jeden zvonkár, pri remeselnej výrobe zvoncov sa uplatňovala deľba práce. V jednej dielni pracovalo pri majstrovi 4 - 5 učňov a približne toľko tovarišov a pomocníkov. Konečnú fázu práce, ladenie zvoncov, mohol robiť len majster s 15 - 20-ročnou praxou a s dobrým sluchom. Zvonce sa zhotovovali na objednávku podľa nárokov a vkusu pastierov z daného kraja. Podomoví obchodníci, plátenníci, furmani ich vozili do krajín bývalého Rakúsko-Uhorska, do Nemecka, Poľska, Ruska a na Balkán. Zvonkárstvo začalo upadať začiatkom 20. storočia v súvislosti s úbytkom pastvín a premenou extenzívneho dobytkárstva na intenzívne.
Zdroj: www.uluv.sk
publikované: 10. októbra 2016
prečítané: 1873 krát
